Stíchla bežná politická prevádzka (aj keď, nehovorme príliš nahlas, lebo Andrej Danko nikdy nespí). A tak sa môžeme venovať aj tým, ktorých sme už dlho nevideli.
Napríklad taký Jaromír Čižnár.

Nepočuli sme o ňom od čias, čo Najvyšší súd rozhodol, že Kotlebovu stranu nerozpustí. Vlastne súd odkázal, že podnet, ktorý dostal od Generálnej prokuratúry, nestačí nato, aby s čistým svedomím mohol vyhlásiť ĽSNS za stranu, ktorá sa nezmestí do zákonného rámca.
A čo bolo rečí v kuloároch, ako Čižnár pripravuje podanie, ktoré stranu pošle za jej predchodkyňou – Slovenskou pospolitosťou.
Vedeli sme, že NAKA má nazbierané. Všetci sme videli, čo nahonobil hobby zberateľ Benčík na súkromných profiloch straníkov a podporovateľov. A mohli sme preto predpokladať, že ak Čižnár toto nepreskočí, tak to aspoň dokáže použiť na preukázanie, že táto strana pracuje s nenávisťou k minoritám tohto štátu a iným etnikám celkom programovo.