Autor je vysokoškolský profesor
Do série lapsusov nášho predsedu Národnej rady pribudol ďalší. Je poľutovaniahodné, že tentoraz siahol až do stalinskej éry, ktorá na zakrytie skutočnej reality používala termíny ako "rovnoprávnosť a možnosti rozvoja pre všetky národy a národnosti veľkého ZSSR".
Lenže práve táto éra zaviedla okrem iného povinnosť používať štátny ruský jazyk vo všetkých zväzových republikách. S tým súvisel i zákaz komunikovať aj na verejnosti jazykom príslušného štátu.
Rád by som uviedol niekoľko svojich skúseností zo služobných ciest do ZSSR v 70. rokoch.
Nútená ruština a presídľovanie
Pri mojej prvej návšteve Kyjeva ma prekvapila príbuznosť ruštiny a ukrajinčiny, ktorú som počul v meste. Myslel som si, že počúvam ukrajinčinu, bol to však ruský jazyk, ktorý sa Ukrajinci narýchlo museli naučiť.
Stalin totiž zaviedol tragické presídľovanie celých rodín z neruských republík do Ruska a opačne. O tejto skutočnosti som sa osobne presvedčil pri ceste do Kazachstanu. Naša sprievodkyňa bola pôvodom Krymská Tatarka, ktorej rodičia boli spolu s ďalšími rodinami násilne deložovaní do Alma-Aty, vtedajšieho hlavného mesta, kde sa i naša sprievodkyňa narodila.
