Autor je teológ a farár
Aj napriek spomienkovému optimizmu, ktorý v istej časti spoločnosti pretrváva, si myslím, že väčšina Slovákov by nechcela žiť podľa zákonov z konca štyridsiatych rokov minulého storočia.

Komunisti po februári '48 ovládli políciu, nekomunistickí ministri, až na Masaryka (ktorý čoskoro záhadne zomrel), podali demisiu, začalo sa znárodňovanie a vláda schvaľovala jeden lepší zákon ako druhý.
Zákon o táboroch nútenej práce, zriadenie pomocných technických práporov pre politicky nepohodlných, zákaz činnosti pre spolky ako Sokol či Junák, zákon o JRD, kolektivizácia, prvá päťročnica, ale aj zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom.
Zákony na rozdiel od vína nezrejú. Ich životnosť je pomerne krátka a aby boli zmysluplné, treba niektoré občas aktualizovať, iné zrušiť, lebo nikdy neboli zmysluplné.
Tak dopadla väčšina z hore zmienených zákonov. Ten posledný o hospodárskom zabezpečení cirkví prešiel od Nežnej revolúcie drobnými aktualizáciami.
Až na to, že z neho zmizlo právo štátu udeliť súhlas na duchovenskú činnosť a schváliť rozpočet cirkvi, ide o drobnosti.