Pavol Szalai je analytik európskej politiky. Článok publikujeme v spolupráci s portálom Euractiv.sk. Redakčne krátené
Niektorí si prišli do Bruselu vybavovať osobné účty či riešiť domácu politiku. Francúzska ministerka pre európske záležitosti vysvetľuje, ako prebiehalo obsadzovanie top pozícií v Únii. A prečo sa Francúzsko s nádejou díva na Slovensko. AMÉLIE DE MONTCHALIN.
Dva kroky Európskej rady – opustenie princípu spitzenkandidátov, podľa ktorého mal byť vybraný predseda Európskej komisie spomedzi kandidátov politických skupín v eurovoľbách, ako aj výber nemeckej ministerky obrany Ursuly von der Leyenovej za predsedníčku – zožali tvrdú kritiku v Európskom parlamente. Sú na prospech európskej demokracie?
Treba si pripomenúť, na čo slúžia posty predsedu Európskej komisie, rady a parlamentu. Potrebujeme odvážnych a kompetentných ľudí, ktorí sa dokážu presadiť zoči-voči lídrom Číny, Spojených štátov, celého sveta. V medzinárodnej súťaži potrebujeme silnú Európu.
To by nebolo možné so spitzenkandidátmi?
Boli by sme súhlasili so spitzenkandidátmi, keby kandidátne listiny v eurovoľbách boli bývali celoeurópske. Veľa krajín si do Európskeho parlamentu premieta národnú realitu. To vôbec nie je to isté. Európske zmluvy nehovoria, že Európska únia je parlamentný režim.
Pre nominácie na vrcholové pozície bolo 30 scenárov
Európska rada zložená zo šéfov štátov a vlád je podľa zmlúv povinná zobrať do úvahy výsledky európskych volieb.
Urobila to. Skúsili sme veľa vecí. Predsedu Európskej rady Donalda Tuska sme požiadali, aby konzultoval s parlamentnými frakciami. A pracovali sme s veľmi veľa scenármi, zvlášť s možnosťou, že Frans Timmermans (kandidát európskych socialistov) prevezme vedenie Európskej komisie. Nebolo to možné.
Amélie de Montchalin
- Je francúzskou ministerkou pre európske záležitosti od marca 2019.
- Pôsobila ako poslankyňa vládnej strany Republika vpred!.
- Na poslednom zasadnutí Európskej rady, kde sa vyjednávalo o obsadení európskych inštitúcií, patrila medzi troch poradcov prezidenta Emmanuela Macrona.
- Slovensko navštívila 3. a 4. júla.
Pre odpor Vyšehradskej skupiny?
Hlavne, ale aj pre odpor iných členov Rady. Museli sme preto začať od nuly. Ktorý kandidát alebo kandidátka mohli získať väčšinu v Parlamente aj v Rade? Vybrali sme niekoho od európskych ľudovcov, ženu, napravo od stredu na nemeckej politickej scéne. A podarilo sa nám dosiahnuť zhodu.
Žiadne veľké tajné plány neexistovali. Francúzsky prezident nemal svojich kandidátov. Chcel rešpektovanie spoločných európskych plánov, rovnosti mužov a žien a istej formy geografickej rovnováhy.
Na kľúčové posty v Únii sa dostali občania jej zakladajúcich štátov a Španielska. Aj keď Vyšehradská skupina hlasovala za konečný výber, nie je chybou, že žiadny z týchto postov nedostala stredná a východná Európa?
