Keď je teplo, zle je, keď je zima, zle je. Keď priveľmi svieti slnko, zle je, keď prší, zle je a keď je nijako, aj to je vlastne zle.

Nie, to nie je výstrižok z komunikačného manuálu farmára, to už je taká ľudská povaha. A čudnejší žáner ako komentovanie ľudskej povahy je už len komentovanie ľudskej povahy pri počasí.
Jedno sa však dookola opakovať môže: jednotlivé extrémy počasia ešte neznamenajú, že sa planéta zbláznila. Ale ak je týchto extrémov priveľa, ak sa pravidelne opakujú a ak všetky relevantné vedecké magazíny kreslia obraz sveta, v ktorom sa extrémy môžu stať novým normálom, čosi to už znamená.