Autor je historik a publicista
Povery o krvilačných beštiách, kruté honby na samice s mláďatami a napokon snahy o záchranu takmer vyhynutého druhu – to všetko nachádzame v dobových dokumentoch a historickej tlači, ak hľadáme informácie o medveďoch na Slovensku.
Počas turistickej sezóny sa v médiách spravidla častejšie objavujú správy o výskyte kráľov našich lesov, prípadne o ojedinelých útokoch medveďa na okoloidúceho návštevníka hôr, hubára či lesníka. Články patria k tým čítanejším, medveď priťahuje pozornosť. A vždy priťahoval.
V novinách či časopisoch z 19. a prvej polovice 20. storočia sa dajú nájsť desiatky, až stovky príspevkov o týchto zvieratách. Vo veľkej miere z nich medvede vychádzajú ako škodná, krvilační útočníci, tvory, ktorých sa treba zbaviť.
Toto obdobie by sme mohli charakterizovať aj ako vrcholný čas medveďobijcov.
Pre česť aj na kožušinu
Veď ako informovali Slovenské noviny vychádzajúce vo Viedni v septembri 1856, „krvavé boje s mackom sa na Slovensku často udávali“. Honby na medvede boli výnosným spôsobom obživy a zisku spoločenského uznania, mnohí chlapi z horských oblastí dnešného stredného Slovenska sa na lov medveďov špecializovali. Za kožušinu dostávali vyplatenú odmenu.
V novinových článkoch z 19. storočia môžeme nájsť viaceré mená lovcov s desiatkami medvedích obetí „na konte“.
Spomenutý výtlačok Slovenských novín uverejnil priam oslavný text o istom Janovi Kánovi, vyslúženom kaprálovi, ktorý sa na Horehroní rozhodol uloviť jedného statného medveďa, no utrpel ťažké zranenia.
Radní mesta Brezno venovali Kánovi finančné odškodné a „odvážny poľovník“ si predsavzal, že čo najskôr znova „pôjde na medvede“.