Dnes je to presne päťdesiat rokov od štartu misie Apollo 11. Trojica astronautov sa vydala na prvú cestu s cieľom dotknúť sa iného vesmírneho telesa. Armstrong, Aldrin a Collins sa stali hrdinami svojej generácie.
Obraz astronautov v bielych oblekoch a Armstrongove slová o malom kroku pre človeka a veľkom skoku pre ľudstvo sa vpísali do kolektívneho vedomia našej civilizácie.
Keď si budeme spomínať na tento moment, je dobré pripomenúť si aj jeho kontext.
Napríklad to, že astronauti stáli na vrchole pomyselnej ľudskej pyramídy zloženej z desiatok tisíc robotníkov, vedcov, inžinierov, matematičiek či podnikových ekonómov, ktorí sa podieľali na vesmírnom programe.
Dnes je ľahké zabudnúť, ako veľká táto pyramída bola. USA jej prevádzkovanie na vrchole vesmírnych pretekov stálo pomerne približne toľko, koľko dnes stojí prevádzkovanie celej americkej armády.
Dnes je tiež ľahké zabudnúť, že vesmírne preteky sa zrodili z konfliktu. Preteky vo vesmíre boli na začiatku pokračovaním povojnového napätia medzi USA a Sovietskym zväzom, v ktorom mimochodom USA prvé roky dramaticky zaostávali.
