Postup polície v prípade Rybanič by sme vedeli kvitovať, keby sa udial v menej politikou nabitom prípade.
V poriadku, povedali by sme si, policajti musia mať aj trochu voľnosti pri vyšetrovaní.
Úhybným manévrom dostali z predvolaného priznanie, a keby to bol Bašternák alebo Kočner, tlieskali by sme.
Lenže akurát v tomto prípade nie je jasné, či sa neuchýlili k neštandardu, aby vyhoveli politickej požiadavke.

Teda vlastnému nadriadenému, vtedajšiemu ministrovi vnútra Kaliňákovi, ktorého záujmy tak mohli chcieť chrániť v prvom rade.
Nie je celkom nepredstaviteľné, že Kaliňák nad postupom bdel, pretože išlo o jeho politickú budúcnosť. A preto by sme mali byť v pohľade na prácu polície extra kritickí.
Tá by sa mala práve v takomto prípade, kde sa vytvára mocenský skrat – polícia podriadená ministrovi vyšetruje narušiteľa jeho bankového tajomstva –, javiť príkladne nezaujato.