Čo som sa naučil od dvojíc, ktoré oddávam

Autor je teológ a farár

Svadby u mňa v poslednom čase idú ako na bežiacom páse. Niežeby som tak rýchlo striedal manželky, len ako farár skoro každý víkend oddávam.

V Česku, v cirkvi, v ktorej teraz pôsobím, môžem oddávať aj také páry, z ktorých ani jeden nie je naším členom. Dokonca aj páry, v ktorých ani jeden nie je členom žiadnej cirkvi.

Kolegovia k tomu majú rôzne postoje, niekomu sa to pozdáva, inému nie, niekto oddáva len členov cirkvi, iný berie svadby ľudí „zvonka“ ako misijnú príležitosť, no každý sa napokon môže v súlade so svojím svedomím a časovými možnosťami sám rozhodnúť, ktoré odslúži a ktoré nie.

Osobne patrím k tej skupine farárov, ktorí svadby väčšinou neodmietajú. Viem, že štatisticky zrejme polovica z týchto manželstiev nevydrží celý život, no aj tak som za každé z nich úprimne rád.

Každá svadba je pre mňa novou výzvou hneď z niekoľkých dôvodov.