Autor je teológ a spisovateľ
Napriek tomu, že kultúrny svet si tento rok v máji pripomenul päťsté výročie smrti Leonarda da Vinciho, s čoraz väčším počudovaním sledujeme, ako sa nám umenie a duch, zvedavý duch renesancie stráca.
V mnohých prípadoch nahradila záujem o veľké syntetizujúce diela Burckhardta, Isaacsona, Pano a Huizingu pochybná móda spojená s Danom Brownom.
V zámku Clos Lucé pri kráľovskom hrade v Amboise na Loire, ktorý dal toskánskemu veľmajstrovi poznania postaviť renesančný panovník František I., sa dnes tlačia paraezoterické skupiny zvedavé nie na spôsob, akým sa stal da Vinci pointou renesančného myslenia a tvorby, ale na to, či boli jeho mechanické a technické vynálezy navádzacími prístrojmi pre príchod mimozemšťanov.
Všetci nerezignovali
No ešte stále existuje aj v strednej Európe skupina vedcov, umelcov a vydavateľov, ktorí nerezignovali na renesančné poznanie a poznanie renesančného myslenia a systematicky pripravujú do nových edícií kľúčové diela florentského neoplatonizmu od Marcela Ficina alebo moderné štúdie o chápaní postavenia človeka vo svete rozpohybovaných nebeských telies Giordana Bruna, ktoré slovami rusko-francúzskeho filozofa vedy Alexandra Koyrého poslali myslenie od uzatvoreného sveta k nekonečnému vesmíru.
V podobnom duchu, s porovnateľnou pracovnou metódou pracuje aj významný súčasný český básnik Adam Borzič. V ostatnej zbierke Západo-východní zrcadla zúročil dlhoročný terapeutický a básnický záujem o symbolické myslenie, ktorého najpôsobivejšiu historickú a umeleckú metaforu našiel v období toskánskej renesancie.
V doslove k umne koncipovanej zbierke, ktorá navodzuje dôveryhodný dojem kultúrneho dialógu medzi mystikou Orientu z prostredia súfijskej poézie a renesančného myslenia, ktoré do európskej kultúry priniesol originálny impulz v podobe iniciačného rozumu, napísal, že objav ľudskej perspektívy a emancipačného pohybu je v renesancii transcendentálne zakotvený.
