Stožiar by nás ani netrápil. Zvykli sme si, že Andrej Danko rád zútuľňuje priestory, kade-tade kladie suveníry, drobné čačky aj mohutné totemy. Necháva sa inšpirovať na služobných cestách, možno aj listuje v obrázkových publikáciách.
Nejde o preteky, hovorí Danko o stožiari. Sám prispel na jeho výstavbu Čítajte Čo kde uvidí, kladie si štátnickú otázku „A či my také máme?“ Len krášliť a zlepšovať.
Teraz poukázal na to, že vlajka trepotajúca sa tak vysoko, ako to len technici povolili, je vec dôstojná a správna. Takú vlajku videl viať na Bundestagu aj pred nadproporčným parlamentom v Budapešti.
Nič nám nesmie chýbať, čo by mohlo ešte viac vyjadriť štátnosť. Ak treba mať rodokmeň do stredoveku, aj nejakého kráľa si vymyslíme.
Pozorovať nacionalistu v akcii – keď má moc a rozpočet – je pre človeka s neutíchajúcou túžbou porozumieť spoločnosti absolútnou pasiou.
