SME
Nedeľa, 28. november, 2021 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Severozápadné Taliansko ukrýva skoro zabudnutý jazyk

Načo je nám friulčina.

(ilustračné foto) (Zdroj: ADOBE STOCK)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autorka je šéfredaktorka The Slovak Spectator

Tak sa začína každý náš telefonát s talianskou prababičkou Doris. Žiadne ciao, pretože nie je až tak celkom talianska. Jej rodná reč sa volá friulčina. Tí, ktorí ňou hovoria, ju volajú aj marilenghe – materinský jazyk.

Pozdravom mandi potešíte domácich, ak sa vyberiete na dovolenku na severovýchod Talianska. V korutánskych Alpách prejdete hranicou medzi Rakúskom a Talianskom priamo do Furlánska, jednej z troch oblastí administratívneho regiónu Friuli-Venezia Giulia.

V dedinách tu vidno dvojjazyčné tabule s názvami v taliančine a vo friulčine, jednom z dvanástich v Taliansku oficiálne uznaných menšinových jazykov.

„Friulčina je moje detstvo, moja rodina,“ hovorí Chiara. Je to aj spomienka na mamu, ktorá už nežije a ktorá so svojou matkou vždy hovorila po friulsky, aj keď ako emigrantka vyrástla vo Francúzsku.

Ty tak niekedy hovoríš? Nie, ale friulčina sú moje štvorchodové nedeľné obedy u starých rodičov, dedko, ktorý ma učil šplhať sa na stromy a v lete plávať v mori, babička, ktorá mi varila tagliatelle s ragú, dala by sa zhrnúť kolektívna skúsenosť Chiariných rovesníkov, dnešných tridsiatnikov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Také sú aj slová, ktoré sa im vynárajú, keď sa pýtam na ich obľúbené: cocâl – čajka, frut – chlapec alebo frute – dievča, torte, ktorej v niektorých oblastiach hovoria aj koláč – colaç.

Sedíme na pláži v Lignane, naše pieskom obalené deti sa prekrikujú s čajkami a od Grada sa k nám valia čierne mraky. Hovoríme o friulčine, jazyku, ktorým som ich nikdy nepočula medzi sebou rozprávať. Tvrdým furláncom mäknú oči. Počúvam ich a aj ja sa tu cítim ako doma – a nielen pre ten koláč.

Pred niečo vyše storočím bola východná časť regiónu spolu s Terstom ten istý štát ako dnešné Slovensko. Odtiaľto, z letiska v Campoformido, vzlietol Štefánik na svoj posledný let; tu, na miestach, kde chce dnes európsky Trump postaviť „nejaký druh fyzickej bariéry“, naši emigranti prekračovali hranicu z totality do slobodného sveta. Babička Doris robí jablkovú štrúdľu, tak ako ju robievam aj ja, len v tej jej sú aj píniové semienka.

Friulčina nie je taliančina

Prečo je friulčina oficiálnym jazykom a napríklad Sicília alebo Toskánsko majú len dialekty?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Profesor friulského jazyka a literatúry na Univerzite v Udine a prezident Friulskej filologickej spoločnosti Gabriele Zanello priznáva, že rozdiel treba hľadať skôr v politike.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Povinnému očkovaniu proti covidu sa nevyhneme.


26. nov
Igor Matovič

Prekvapením by bolo, keby sa nazbierala sila uviesť túto reformu do praxe.


26. nov
Jindřich Šídlo, komentátor SeznamZpravy.cz.

Miloš Zeman je späť. S covidom.


26. nov

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


26. nov
Skryť Zatvoriť reklamu