Autorka je šéfredaktorka The Slovak Spectator
Tak sa začína každý náš telefonát s talianskou prababičkou Doris. Žiadne ciao, pretože nie je až tak celkom talianska. Jej rodná reč sa volá friulčina. Tí, ktorí ňou hovoria, ju volajú aj marilenghe – materinský jazyk.
Pozdravom mandi potešíte domácich, ak sa vyberiete na dovolenku na severovýchod Talianska. V korutánskych Alpách prejdete hranicou medzi Rakúskom a Talianskom priamo do Furlánska, jednej z troch oblastí administratívneho regiónu Friuli-Venezia Giulia.
V dedinách tu vidno dvojjazyčné tabule s názvami v taliančine a vo friulčine, jednom z dvanástich v Taliansku oficiálne uznaných menšinových jazykov.
„Friulčina je moje detstvo, moja rodina,“ hovorí Chiara. Je to aj spomienka na mamu, ktorá už nežije a ktorá so svojou matkou vždy hovorila po friulsky, aj keď ako emigrantka vyrástla vo Francúzsku.
Ty tak niekedy hovoríš? Nie, ale friulčina sú moje štvorchodové nedeľné obedy u starých rodičov, dedko, ktorý ma učil šplhať sa na stromy a v lete plávať v mori, babička, ktorá mi varila tagliatelle s ragú, dala by sa zhrnúť kolektívna skúsenosť Chiariných rovesníkov, dnešných tridsiatnikov.
Také sú aj slová, ktoré sa im vynárajú, keď sa pýtam na ich obľúbené: cocâl – čajka, frut – chlapec alebo frute – dievča, torte, ktorej v niektorých oblastiach hovoria aj koláč – colaç.
Sedíme na pláži v Lignane, naše pieskom obalené deti sa prekrikujú s čajkami a od Grada sa k nám valia čierne mraky. Hovoríme o friulčine, jazyku, ktorým som ich nikdy nepočula medzi sebou rozprávať. Tvrdým furláncom mäknú oči. Počúvam ich a aj ja sa tu cítim ako doma – a nielen pre ten koláč.
Pred niečo vyše storočím bola východná časť regiónu spolu s Terstom ten istý štát ako dnešné Slovensko. Odtiaľto, z letiska v Campoformido, vzlietol Štefánik na svoj posledný let; tu, na miestach, kde chce dnes európsky Trump postaviť „nejaký druh fyzickej bariéry“, naši emigranti prekračovali hranicu z totality do slobodného sveta. Babička Doris robí jablkovú štrúdľu, tak ako ju robievam aj ja, len v tej jej sú aj píniové semienka.
Friulčina nie je taliančina
Prečo je friulčina oficiálnym jazykom a napríklad Sicília alebo Toskánsko majú len dialekty?
Profesor friulského jazyka a literatúry na Univerzite v Udine a prezident Friulskej filologickej spoločnosti Gabriele Zanello priznáva, že rozdiel treba hľadať skôr v politike.
