V debate o právach homosexuálov sme kdesi tam, kde sme boli v 90. rokoch v spolužití s Maďarmi.
Uvedomovali sme si, že slovenských Maďarov tak ľahko nezrušíme ani nepreonačíme. Aj pravoverní nacionalisti uznávali ich právo na existenciu v štáte, no žiadali, aby si nevyskakovali.

Nech majú svoj spevokol, ale nech moc nehuláka, lebo to už je provokácia, ako aj tie dvojjazyčné cedule.
Zároveň nás vyzývali – na stránkach mečiarovskej tlače –, že treba ostať ostražití, pretože Maďari majú svoje imperiálne chúťky.
A ak sa trochu viacej nadýchnu, hneď by aj mapu Veľkého Maďarska chceli na stenu pribíjať.
Treba ich mať preto v merku, lebo skrytým plánom menšín je stať sa väčšinou. A rozvrátiť národ, ktorý k nim bol pohostinný, tvrdia nacionalisti.
K podozrievavosti sa radi povzbudzujú trebárs správami o vymieraní Maďarov, ich genetickej menejcennosti, ktorá ich pudí k tomu, aby inflitrovali a na Maďarov prerábali okolitý slovanský ľud.