To najlepšie, čo človek môže urobiť, keď vytvorí prúser, je luhať. Vyviňovať sa, vykrúcať, hádzať vinu na druhých, že to zle pochopili. Robia to najmä malé deti, ale znižujú sa k tomu aj dospelí. Lož pritom vôbec nepovažujú za posledné útočisko, naopak, siahajú po nej pri prvej príležitosti.
Často ňou korigujú nejakú inú lož. Pravdou vlastne ani nepáchnu; klamstvom vyvažujú všetko, zlyhania i blamáže, zlé úmysly aj zločiny. Takým ľuďom nemožno veriť ani nos medzi očami, takže je úplne zbytočné sa nimi zaoberať.
Sú priehľadní ako sklo a ten, z ktorého sa tu na hranici šikany vysmieva celá republika, je exemplárnym príkladom. Nemá zmysel niečo mu vysvetľovať alebo chcieť, aby on niečo vysvetlil nám. Nech si tam pekne ten stožiar vztýči, za päťdesiat litrov by tento štát aj tak nedokázal obstarať nič užitočné. Bodka.
Poďme radšej na Slovan.
