Autor je historik a publicista, pôsobí v Londýne
„Žiadne sľuby – žiadne sklamania,“ zastrájal sa Volodymyr Zelenskyj počas predvolebnej kampane, po ktorej sa v máji stal ukrajinským prezidentom. Hovoriť také čosi je pre politika trúfalé, ba až cynické, ale on zasa nie je politik.
Zelenskyj je televízny komik, ktorý zatiaľ predstavil ktoviekoľko politických riešení – predstavuje však nový začiatok Ukrajiny a to od neho väčšina voličov žiadala.
Po dvoch nenásilných ľudových revolúciách v rokoch 2004 a 2014, ktoré sľubovali zmenu, krajina dvakrát skončila v rukách tých istých starých skorumpovaných postsovietskych oligarchov. Zelenskyj nemusel nič sľubovať. Stačilo byť iný.
Suverén volieb
Od zvolenia toho veľa nevykonal, dôvodom však je, že nemá väčšinu v ukrajinskom parlamente, Najvyššej rade.
Lepšie povedané, v parlamente nemá nikoho, pretože jeho strana Sluha národa vznikla len minulý rok. Jeho prvoradou prioritou preto museli byť čo najskoršie parlamentné voľby. Budú sa konať túto nedeľu.
Nikto nečaká, že by Zelenskyj získal ohromujúcich 73 percent, ktoré ho v prezidentských voľbách vyniesli do paláca, ale verejnosť je od jeho zvolenia citeľne optimistickejšie naladená. Podľa nedávneho výskumu miera optimizmu v porovnaní s minulým rokom zvýšila z 37 na terajších 71 percent.
“Tak či onak, väčšina Ukrajincov je dnes presvedčená, že Zelenskyj to myslí naozaj.
„
Aj keď sa Zelenského strane neujde absolútna väčšina v Rade, získa prinajmenšom 45 – 48 percent hlasov.
Potom mu bude stačiť vybrať si z menších strán jediného koaličného partnera.
Ako najpravdepodobnejší z nich sa ukazuje strana Holos, ktorú nedávno založil rockový spevák Svjatoslav Vakarčuk.
Viem, viem. Na čele 44-miliónovej krajiny (ktorá je, mimochodom, v zástupnej vojne s Ruskom) by sa tak ocitli dvaja zástupcovia šoubiznisu a úplní politickí nováčikovia. Čo už by sa len mohlo pokaziť?
