Zuzana Čaputová zaslúži chválu, okrem iného, aj za dištanc – na rozdiel od Pohody či Gombaseku – od akcií Pride aj „za rodinu“.
Hoci o jej predsavzatí byť nadstraníckou (a podobne) sa ešte porozprávame, absenciou tu i tam vyslala predovšetkým užitočnú navigáciu do slovenského „hodnotového“ blázinca.
Povedala, že alegorický pochod a kontrapochod v ten istý čas sú – opäť, na rozdiel od Pohody či Gombaseku – obsahovo natoľko nepodstatné, že hlava štátu by jeden či druhý nepatrične a kontraproduktívne zvýznamnila.

To sa žiada akcentovať už len preto, že problematiku LGBTI vs. „jeden muž a jedna žena“ prezentuje hlúpa analýza ako základnú prekážku, ktorá by mala brániť predvolebnej dohode KDH-PS/Spolu – takže jej podpisom sa vraj obe strany vysmiali svojim hodnotovým pozíciám, čo najmä u Hlinu, je vraj fatálne nepochopenie toho, akému hnutiu robí predsedu.
Kauzu LGBT vs. tradičná rodina takto Čaputová usadila na miesto, aké mu v rámci slovenskej reality patrí.