Autor je nezaradený poslanec parlamentu a bývalý minister kultúry SR
Za tridsať rokov sme azda získali dostatok skúseností na to, aby sme aj tie najzásadnejšie výroky politikov brali s rezervou. Najmä tie predvolebné. A niekedy je to aj v ich prospech.
Predstavte si, že by sme zobrali smrteľne vážne vyjadrenie bývalého prezidenta Kisku: „Tak to radšej urobíme ďalšiu revolúciu na uliciach.“ Presne takto odpovedal na otázku, či by nevládol so Smerom ani v prípade, ak by Fica vystriedal Pellegrini a ak by zároveň hrozila vláda Smeru s Kotlebom.
Nie, odmietol Kiska, to by radšej urobil revolúciu na uliciach. Znie to na prvé počutie hrdinsky a niekomu možno aj sympaticky – urobiť po slobodných voľbách revolúciu.
Ale ak to domyslíme do dôsledkov, znamenalo by to, že Kiska nie je pripravený rešpektovať výsledok demokratických volieb, pokiaľ tieto neprinesú „požadovaný“ výsledok.
Zložiť najlepšiu možnú vládu
Iba si pripomeňme, že slobodné demokratické voľby patria k základným prvkom, ktoré odlišujú demokraciu od totality, a preto aj v roku 1989 boli jednou z hlavných požiadaviek Nežnej revolúcie.
Samozrejme, nie menším právom je právo verejnosti na demonštrácie a v rámci nich aj na výzvu vláde, aby odstúpila. Ibaže je podstatný rozdiel medzi protestom verejnosti a práve zvoleným poslancom, ktorý nemieni rešpektovať výsledok volieb, ak tieto nevedú k tomu, že by sa stal členom koalície, akú si práve želá.
Možno je Andrej Kiska ešte príliš krátko v straníckej politike na to, aby pochopil, že formovanie koalície z viacerých strán vždy znamená pokus zložiť tú najlepšiu možnú vládu.
A pri niektorých výsledkoch zložiť najlepšiu možnú vládu môže znamenať len jediný variant – ten, že za cenu kompromisu sa odstaví na vedľajšiu koľaj tá najhoršia možná vládna zostava, aká by mohla vzniknúť.
