Človek naozaj nemusí byť fanúšikom Braňa Gröhlinga, žiada sa však zastať sa ho. Ministerstvo školstva totiž na jeho kritiku odpovedalo, že ide o „ďalší pokus o dehonestáciu práce ministerstva školstva pod vedením nominantky SNS Martiny Lubyovej“.

Pýtame sa teda, ako si ministerstvo predstavuje prácu opozičného poslanca.
Má totiž robiť presne to, čo predviedol saskársky tímlíder pre vzdelávanie, keď frflal na trh s učebnicami, nedostatok asistentov učiteľa či špekuloval nad problémami s obedmi zadarmo.
Kde-tu sa dá ideologicky nesúhlasiť – napríklad, obedy zadarmo majú silnú podporu od mimovládok pracujúcich s chudobnými komunitami, čo navádza na myšlienku, že tu nebodaj ide o systémové opatrenie, ktoré postaví tanier pred každé dieťa.
Ak však Gröhling chce oponovať, je to úplne oprávnené.
Dokonca sa akosi očakáva od opozície, že bude ňúrať, aby našla chyby, spájať sa s nespokojnými a prípadne aj povedia, čo by urobili lepšie. Naozaj si nevieme predstaviť, že by mocenským sokom prajne zatlieskali.