SME
Sobota, 16. november, 2019 | Meniny má Agnesa
PÍŠE MARTIN MISZERAK – FÓRUM

Postavte si čínske univerzity

Stredná Európa sa nemá na čo vyhovárať.

(Zdroj: SITA/AP)

Autor je zakladateľom a výkonným riaditeľom spoločnosti Miszerak & Associates, ktorá sa špecializuje na poradenstvo medzinárodným investičným fondom.

V strednej Európe sa dnes veľa hovorí o „čínskom modeli“ hospodárskeho rozvoja. Maďarský premiér Viktor Orbán v roku 2014 vo svojom prejave o iliberálnej demokracii spomenul Čínu ako „jednu z hviezd medzinárodných analýz“.

„Prišiel som do Číny, aby som sa od vás učil,“ povedal Miloš Zeman pri jednej z početných návštev Číny v rozhovore pre televíziu CCTV.

Článok pokračuje pod video reklamou

Stredoeurópanom azda bude proti srsti to pripustiť, ale od Číny sa naozaj môžu v mnohom priučiť. Skvelým príkladom je vysokoškolský vzdelávací systém.

Od piky

Počas dvanásťročného obdobia takzvanej kultúrnej revolúcie sa od Číňanov z miest vo vysokoškolskom veku žiadalo, aby podstúpili „prevýchovu“ na vidieku, čo vyústilo do toho, že Čína získala „stratenú generáciu“, ktorá navždy prišla o príležitosť získať vysokoškolské vzdelanie.

Čínske univerzity sa opäť otvorili až v roku 1978 a začali v podstate od nuly.

Dnes je v prvej stovke univerzitného rebríčka QS šesť čínskych univerzít. Najvyššie sa nachádzajú Univerzita Čching-chua (16. miesto) a Pekinská univerzita (22. miesto).

Metodológia rebríčka QS hodnotí reputáciu univerzity medzi akademikmi a zamestnancami, počet študentov na jednu fakultu, počet citácií a hĺbku internacionalizácie. Zrejme nie je prekvapivé, že v prvej stovke sa nachádza 46 univerzít zo Spojených štátov a Veľkej Británie.

A nenachádza sa tam žiadna univerzita so sídlom v regióne V4 (ale ani v južnej Európe).

Namiesto preberania niektorých autoritárskych aspektov čínskeho modelu by stredoeurópske vlády urobili lepšie, keby sa pozreli na to, ako Číňania zreformovali svoje univerzity.

Skúste to peniazmi

Podobne ako čínske, aj stredoeurópske univerzity sú v drvivej väčšine štátne. Stredoeurópske vlády preto môžu svoje najlepšie univerzity zasypať peniazmi, čo zvlášť platí v dnešnej situácii, keď k dobrým fiškálnym časom prispieva aj prílev zdrojov z európskych fondov.

V strednej Európe univerzity navrátilcom z elitných zahraničných vysokých škôl hádžu polená pod nohy.

Pražská Univerzita Karlova, ktorá bola založená v roku 1348 a podľa väčšiny kritérií je najprestížnejšou univerzitou v regióne V4, sa môže pochváliť rozpočtom takmer 420 miliónov eur.

Lenže toto číslo bledne závisťou pri pohľade na tri miliardy dolárov, ktoré mala v roku 2017 k dispozícii Univerzita Čching-chua. Nehovoriac o tom, že čínska univerzita má menej študentov.

V porovnaní s (napríklad) investíciami do infraštruktúry naprieč strednou Európou je dramatické zvýšenie rozpočtov hŕstky elitných vzdelávacích inštitúcií lacné a prináša potenciálne obrovské výnosy.

Pri lákaní talentov na peniazoch záleží. V inštitúciách, ako je Univerzita Čching-chua veľkú časť trvalého profesorského zboru tvoria takzvané „morské korytnačky“. Týmto výrazom sa často označujú čínski akademici, ktorí získali doktorát v cudzine, najmä na elitných amerických a britských univerzitách, a potom sa rozhodli pokračovať v akademickej kariére doma v Číne. (Po čínsky sa „navrátilec“ a „morská korytnačka“ vyslovuje rovnako.)

Všadeprítomné „morské korytnačky“ odrážajú čínske odhodlanie lákať elitné akademické talenty, či už ide o navrátilcov alebo cudzincov. Aby pritiahli tie najlepšie mozgy, nie sú výnimkou ročné platy okolo milióna jüanov (okolo 130-tisíc eur), ku ktorým treba prirátať podporu výskumných tímov, príspevok na bývanie a istotu pracovného miesta, pričom zvyšovanie platov môže byť naviazané na výsledky výskumu.

Neotravujte, tu sme na univerzite

V strednej Európe až na malé výnimky platí, že univerzity navrátilcom z elitných zahraničných vysokých škôl hádžu polená pod nohy. A nejde len o peniaze – aj proces uznávania zahraničných výsledkov a akademických titulov je zámerne úmorný, azda preto, že talentovaní jednotlivci s medzinárodnými skúsenosťami sa považujú za hrozbu pre domácich.

Keďže čínske univerzity po roku 1978 vznikali z ničoho, neboli tam žiadni vplyvní insideri, ktorí by vedeli ovplyvňovať organizáciu škôl, odmeňovanie a stimuly. Vláda preto mohla systém jednoducho meniť svojimi nariadeniami.

Počas éry Ťiang Ce-mina (1989 – 2002) čínska vláda v roku 1995 spustila „Projekt 211“, čo bola komplexná iniciatíva s cieľom zvýšiť kvalitu najlepšej stovky čínskych univerzít. V roku 1998 Ťiang Ce-min pritlačil na reformovanie univerzít, keď na Pekinskej univerzite ohlásil „Schému 985“ s výslovným cieľom vytvoriť „prvotriedne univerzity v medzinárodnom meradle“.

Aby sa univerzity mohli stať súčasťou „Schémy 985“, musia dosahovať vysoké výskumné štandardy. Nie je prekvapením, že prvé dve univerzity, ktoré sa kvalifikovali do programu, boli Univerzita Čhing-chu a Pekinská univerzita. Dodnes je súčasťou tejto schémy len 39 univerzít a ďalšie prihlášky nie sú potrebné.

Členstvo v tejto schéme univerzite prináša výraznú finančnú podporu ústrednej vlády. Univerzity zapojené do „Schémy 985“ či do širšie nastaveného „Projektu 211“ predstavujú len šesť percent celkového počtu čínskych univerzít, no vychovávajú dve tretiny absolventov, až 80 percent doktorandov, smeruje do nich 70 percent rozpočtu na vedu a hostia polovicu zahraničných študentov v Číne.

Pravda, v podmienkach, keď sa vysokoškolský systém nebuduje od základu, napríklad v strednej Európe, by bola takáto nemilosrdná čínska meritokracia ťažko opakovateľná. Je možné, že priestor na veľký reštart univerzít existoval bezprostredne po páde komunizmu, tento vlak však už dávno opustil stanicu.

Brečtanová liga

Úprava motivačných kritérií pre akademikov v strednej Európe je preto citlivý politicko-ekonomický problém, ktorý bude vyžadovať súhlas aktuálnych aktérov systému.

Región však zažíva dobré hospodárske časy a peniaze môžu poslúžiť nielen na pritiahnutie špičkových, medzinárodne uznávaných akademikov, ale aj na „podplatenie“ tých, pre ktorých je výhodné udržanie súčasného nefunkčného systému.

Čínske univerzity zo „Schémy 985“ sú často opisované ako produkt vytvorený na základe modelu amerických univerzít. Inými slovami ako „Brečtanová liga s čínskymi špecifikami“.

V akademických programoch majú bakalárske, magisterské, doktorandské a manažérske programy. Okrem výskumu na univerzitnej pôde svoje výskumné kapacity často využívajú aj v pridružených think-tankoch, ako je Čchung-janský inštitút finančných štúdií pri Žen-minskej univerzite.

Vzdelávacím jazykom je v prevažnej miere angličtina, čo zvlášť platí pre oblasť obchodu, ekonomiky a technických vied. Keďže angličtina je kľúčovou súčasťou notoricky známych prijímacích skúšok na čínske univerzity, znalosť angličtiny je nevyhnutným predpokladom univerzitného štúdia.

Nie je to veda

Naopak, v strednej Európe zostáva výučba v angličtine skôr výnimkou a okrem niekoľkých katedier s anglickojazyčnými programami, ktoré majú pritiahnuť lukratívnych zahraničných študentov, voči nej prevláda odpor.

Ak stredná Európa nechce v podmienkach zrýchľujúcej sa automatizácie, inovácií a technologických zmien zostať v globalizovanej ekonomike mimo hlavného prúdu, mala by vnímať prienik čínskych univerzít z dna medzi globálnu elitu ako budíček.

Okrem toho, na úspechu univerzít, ako je Čhing-chua, nie je nič tajné ani osobitne „čínske“, je to len kombinácia extrémne štedrého narábania s verejnými peniazmi a neochvejného nástojenia na plnení medzinárodných kvalitatívnych štandardov.

Elitné čínske univerzity azda profitujú z intelektuálneho prostredia, ktoré je citeľne slobodnejšie ako čínska spoločnosť, krajiny V4 sa však tešia prostrediu, ktoré je výmene myšlienok a intelektuálnemu spochybňovaniu oveľa otvorenejšie.

Niet preto dobrej výhovorky, prečo nevyskúšať rovnaký recept na vybudovanie hŕstky výskumných a vzdelávacích inštitúcií schopných súperiť na globálnom javisku.

Článok je súčasťou projektu #DemocraCE v spolupráci s Visegrad/Insight.

Téma: Čína


Článok je zaradený aj do ďalších tém Vyšehradská štvorka (V4)

Neprehliadnite tiež

Píše Samuel Jezný

Nezabudnime, kto stvoril Kuffu

Slovensko potrebuje seriózny konzervatívny denník.

Kotlebovská výsadka na Pochode za život.
Stĺpček šéfredaktorky

Sloboda sa už nedala zastaviť

Strážcovia komunistických privilégií ešte urobili posledný pokus.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Autorská strana Beaty Balogovej

Ako sme prestali byť súdružkami a súdruhmi

Sloboda nie je dedičné právo. Žiadna generácia ju nedostáva hotovú a dokonanú: pripravenú na konzumáciu.

Protestné zhromaždenie Za slušné Slovensko na Námestí SNP v Bratislave.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Nekliať a nenadávať

Málokde bola transformácia úspešnejšia ako u nás.

Peter Schutz.