Takých majstrov tu už bolo. David Cameron sa pred brexitovým referendom tváril ako suverén, ktorý môže pokojne zostať vo funkcii, aj keby ho Briti nevypočuli a rozhodli sa odísť z Únie.

Mayová zasa krátko po nástupe predstierala muskulatúru, vzývala tvrdý brexit ako skvelú príležitosť pre Britániu stať sa opäť globálnou a akoby sa nevedela dočkať, kedy už-už vyvedie svoju krajinu z bruselského žalára národov.
Obaja narazili na politickú realitu. Cameron pochopil, že keď voličom ponúkne niečo, oni mu na to možno aj prikývnu, hoci ich od toho odhovára. A v takej situácii nemôžete byť ďalej premiérom.
Mayová si síce brexit nevymyslela, k záväzku zaistiť Britom toto drevené želiezko z umelej hmoty sa však prihlásila sama a nečudo, že neuspela.