Martin Kasarda je pedagóg a publicista
Jana Wild (ed.): Shakespeare medzi veľkým treskom a South Parkom. Európa 2019
Premýšľanie o divadle zrkadlí, ako sa samotná spoločnosť dokáže pozerať na svoje hodnoty a nehodnoty. A ak spoločnosť berie divadlo len ako zábavu, nie je to zábavné, ale tragické.
Hmatateľné výsledky skúmania vedcov, ktorí sa pohybujú v medicíne, prírodných vedách či v technologickom výskume, sú pre obyčajného smrteľníka, nevedca, zrozumiteľné. Veď vynájsť nový liek, nové vlastnosti materiálu či poskladať motor so šetrnejšou spotrebou sa zdá užitočné.
Ale čo vlastne robia vedci, ktorí skúmajú napríklad také divadlo? Čo je výsledkom ich práce? Veď ísť do divadla a povedať – toto sa mi páčilo, ten či onen herec, alebo herečka ma dojali k slzám alebo rozosmiali, zdanlivo neprináša žiaden osoh pre spoločnosť. A načo mi bude vedieť, ako sa pozerali na Shakespeara pred dvesto rokmi?
Samozrejme, toto je trocha zjednodušujúci pohľad, ale funguje tak dokonca aj v samotnom prístupe štátu a spoločnosti k vede. Technické a prírodné vedy, medicína a pragmatický výskum sú hodnotné a preto aj podporované.
Spoločenské vedy sa odsúvajú na druhú (tretiu, štvrtú...) koľaj, lebo jednoducho venovať sa kultúre, umeniu, vlastným dejinám či reflexii spoločnosti v politológii či sociológii, to už je zdanlivo „zbytočné“.
Nie je to výsledok len socializmu (ten si na ideologickú interpretáciu dával pozor), ale najmä výsledok pragmatického, prvoplánového kapitalistického riadenia štátu, kde vieme obludne vyhadzovať jednou rukou miliardové peniaze na absurdné zbrane a predražené cesty, ale druhou rukou škrtať možnosti a prostriedky vo výškach rádovo tisícok eur na kultúru, lebo treba šetriť.
Lenže „byť či nebyť“ je hamletovská otázka a Shakespeare a jeho výskum je rovnako štátotvorný a formotvorný pre existenciu spoločenstva (ak nie dokonca dôležitejší) ako obchvat Prešova.
Shakespeare a slovenská veda
Moderná slovenská shakespearológia je v prvom rade spojená s výnimočnou osobnosťou Jany Bžochovej – Wild, ktorá je profesorkou na Divadelnej fakulte VŠMU a systematicky sa alžbetínskemu dramatikovi venuje viac než dvadsať rokov.
