Článok pokračuje pod video reklamou
Nech si Igor Matovič hovorí, čo chce, obsadenie Námestia SNP počas celého týždňa na výročie revolúcie je drzosť ešte aj na laxné pomery slovenskej politiky. A to ešte aj v prípade, že Ján Budaj sa zatiaľ stále ako poslanec hlási k OĽaNO.
Súvisiaci článok Matovič obsadí Námestie SNP na výročie Nežnej revolúcie. Gála popudil, štát má iný plán Čítajte Námestie je ako symbol kľúčové pre celý národ, ktorému spomienka na pád totality bude patriť, a Matovič nemá právo rozdávať licenciu, kto sa jej môže zúčastniť.
Niežeby jeho pôsobenie v politike nebola jedna veľká egom hnaná provokácia, aby sa zapáčil voličom, tentoraz však je v ostrejšom konkurenčnom súboji.
Cirkusantská politika, ktorú stále robí, mohla fungovať krátko po krachu SDKÚ a kríze KDH, ale nie v momente, keď sa voči Smeru stavia opozícia založená na riešeniach, a nie len na manéžových výkonoch.
Darmo Matovič vyplakáva, že sa voči nemu vedie organizovaná kampaň, keď následne systematicky robí kroky, ktorými popudzuje svojich spojencov a ruinuje zvyšky svojej dôveryhodnosti.
Navyše v čase, keď by mal hľadať prieniky, aby dostál tvrdeniam, že jeho úprimným cieľom je nahradenie Fica.
Akákoľvek budúca zostava bude potrebovať veľa sebazapierania, aby bola schopná vytvoriť alternatívu. A Matovič len potvrdzuje to, čo sa o ňom v kuloároch hovorí, že potlačiť samého seba pre spoločný cieľ mu je zaťažko.
Výrazne tak komplikuje povolebnú koaličnú matematiku, a tak by najlepšie bolo, aby sa s ním nemuselo vôbec počítať.
