Pri pohľade na karikatúry, na ktorých sa Boris Johnson suverénne ujíma funkcie, v ktorej nemôže uspieť, azda všelikoho napadli dve otázky: Prečo je dnes niekto ochotný ísť sa politicky pochovať na Downing Street?
A keď už sa niekto nájde, prečo si konzervatívci vyberú toho, kto sľubuje zjavne nemožné?
“Nad britskou monarchiou slnko nezapadalo dvesto rokov predtým ako eurosocialisti v Bruseli naškriabali prvú smernicu.
„
Prvá otázka je skôr rečnícka, ale predsa odpovedzme: Napriek všetkým ťažkostiam, ktorým Spojené kráľovstvo čelí, je to, samozrejme, stále nesmierne vplyvná a prestížna funkcia a na ostrovoch žijú tisícky inteligentných, vzdelaných a dobre zabezpečených ľudí, ktorých životným snom je dosiahnuť takúto mocenskú pozíciu čo len na jeden deň.
Komukoľvek, koho nefascinuje fenomén moci, sa to ťažko vysvetľuje, ale tak to je. A s tým zároveň súvisí odpoveď na druhú otázku.
Keď existuje také množstvo ľudí s ambíciou obsadiť jeden konkrétny post, nakoniec sa ujde nie „najlepšiemu“, ale tomu, kto je popri nevyhnutnom intelekte schopný spraviť pre funkciu najviac.
Mimochodom, práve toto je jedna z najväčších slabín demokracie.
