Autor je historik a publicista, žije v Londýne
Ktosi podotkol, že čerstvý britský premiér Boris Johnson je to, čo by vzniklo, keby mal Donald Trump vzdelanie z Etonu a Oxfordu.
Možno je to pravda, aj keď medzi Trumpovou bombastickou sebaprezentáciou a Johnsonovou sebaironickou, rozháranou osobnosťou je veľká priepasť.
Existuje čosi ako národná povaha a Trumpov štýl by v Británii stroskotal rovnako rýchlo, ako ten Johnsonov v Spojených štátoch. Keď však ich štýl odložíme bokom, tí dvaja muži sú takmer rovnakí.
Obaja sú ostrieľaní, nehanební luhári. Obaja sú tým, čo obyčajní ľudia nazývajú narcismi a odborníci sociopatmi: muži (naozaj sú to najčastejšie muži), ktorí počas života hromadia ženy, milenky a deti, ale v skutočnosti sa s nikým poriadne nezblížia. A nikto z nich nemá v politike žiaden skutočný cieľ.
Moc stačí
Keď ide o vyhrávanie, vedia, ako na to a zvyčajne oslovujú rovnaký elektorát: starších ľudí s nižším vzdelaním, ktorí majú obavy o svoju ekonomickú budúcnosť a často sú rasisti.
Prirodzene, časť ich voličov nepatrí do žiadnej z týchto škatuliek, ale dvorenie bielym nacionalistom je v oboch prípadoch neprehliadnuteľné.
