Autor je umelec a publicista
Rozdelenie slovenskej politickej scény na „starých politikov“ a „nových politikov“, ktoré si v koalícii PS/Spolu zvolili za ťažiskový prvok komunikačnej stratégie, vyvoláva rozpaky. Dĺžka pôsobenia na politickej scéne, ako hlavné kritérium pri posudzovaní kvality politika, totiž nedáva zmysel.

Zoberme si ako príklad politickú kariéru Miroslava Beblavého, ktorý prvýkrát kandidoval do parlamentu za SDKÚ v roku 2010.
Alebo Alojza Hlinu, s ktorým nedávno progresívci podpísali pakt o neútočení. Ten bol zvolený do parlamentu prvýkrát v roku 2012 na kandidátke OĽaNO, neskôr si založil vlastnú stranu, aby napokon vstúpil do KDH.
Ťažko tiež predpokladať, že by pomenovanie „starý politik“ vytvorili v PS/Spolu kvôli ľuďom ako Ivan Štefanec, v súčasnosti europoslanec za KDH, ktorý v slovenskej politike aktívne pôsobí prinajmenšom od roku 2006.