Autor je maliar a básnik
Vždy, keď stojím uprostred Plaza del Campo v toskánskej Siene obkolesený šesťpodlažnými gotickými palácmi z 11. až 13. storočia, zmocní sa ma úžas. (Iba pre porovnanie: z približne rovnakého obdobia máme na Slovensku drážovský Kostolík sv. Michala. Hoci mám túto sakrálnu stavbu rád a navštívil som ju vari stokrát, tvárou v tvár sienskej monumentálnosti pripomína skôr garáž.)
Keď stojím v tom pomyselnom srdci stredoveku, premkne ma ťažko definovateľný pocit obdivu, pokory a neodbytného tušenia, aké mávam vždy, keď sa definícia zhoduje s faktom: áno, toto je kultúra.
Obdobný pocit vizuálneho svedectva doby môže zažiť aj návštevník benátskeho bienále, no slovo kultúra pri ňom vyznie rozpačito a nejednoznačne. Odkedy sa skupina výtvarných teoretikov dohodla na tom, že umením môže byť aj pisoár francúzskeho modernistu Marcela Duhampa, umením môže byť čokoľvek. A môže ho robiť a vystavovať ktokoľvek.
