Autor je historik a publicista, žije v Londýne
Situácia v Afganistane sa hýbe smerom k mieru – alebo prinajlepšom k ukončeniu americkej vojenskej prítomnosti, ktorá sa začala pred takmer osemnástimi rokmi.
Od minulého októbra americkí politici a úradníci v Katare absolvovali sedem kôl priamych rokovaní s predstaviteľmi talibanských povstalcov a blížia sa k dohode.
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo minulý mesiac počas návštevy Afganistanu povedal, že Trumpova administratíva dúfa v „mierovú dohodu pred 1. septembrom“.
Vzhľadom na rozšírené obavy, že Trump rozpúta novú a oveľa ničivejšiu vojnu so susedným Iránom, táto predstava nevzbudila ktovieakú pozornosť, ale naozaj sa môže naplniť. O osemnásť mesiacov už v Afganistane nemusí byť jediný americký vojak.
Veľkorysý interval
Skutočná otázka znie takto: koľko času bude treba, aby sa Taliban vrátil k moci?
Keď superveľmoc prehrá vojnu s oveľa slabším nepriateľom z oveľa chudobnejšej krajiny, nemôže si pripustiť porážku. Také čosi je príliš ponižujúce. Miestni víťazi preto veľmociam často doprajú možnosť zachrániť si tvár tým, že medzi odchodom intervenčných vojsk a uchopením moci nechajú ubehnúť „veľkorysý interval“, ako to kedysi nazval Henry Kissinger.
