Článok pokračuje pod video reklamou
Autor je poslanec Európskeho parlamentu a člen predsedníctva Progresívneho Slovenska
Život na neustále sa zvyšujúci dlh nie je udržateľný. Aj preto kritériá eurozóny hovoria o obmedzení deficitu štátneho rozpočtu na tri percentá. Slovenské zákony dokonca obmedzujú spotrebu štátu, keď zadlženie prekročí šesťdesiat percent HDP.
Všetci vieme, aké je nezdravé dlhodobo žiť na dlh a navyše sa viac a viac zadlžovať. Napriek tomu nám neprekáža, že žijeme na ekologický dlh. Nie malý. A každý rok väčší.
Zdroje sú obmedzené
Ľudstvom spôsobená klimatická kríza, zrýchľujúce sa ničenie biodiverzity a jednorazová ekonomika sú najväčšími príčinami tohto stavu. Neustále počúvame, aké dôležité je produkovať a spotrebúvať stále viac a viac. Akoby rástla aj naša planéta a jej zdroje. Lenže tie sú obmedzené.
V pondelok, 29. júla sme na tento rok vyčerpali zdroje, ktoré dokáže planéta obnoviť. Všetci na Zemi od nás na Slovensku po obyvateľov Indie. To znamená, že ako civilizácia, žijeme s deficitom 42 percent. Viete si predstaviť krajinu, ktorá by dlhodobo fungovala s takým deficitom verejných financií?
Náš civilizačný ekologický dlh totiž nie je jednorazová záležitosť. Minulý rok sme spotrebovali zdroje planéty na celý rok 1. augusta. V roku 2016 3. augusta. Takéto likvidačné správanie k planéte nás bude stáť omnoho viac než len ekonomický krach. Pokiaľ sa urýchlene nezmeníme.
Poviete si, dobre, ale čo s tým my na Slovensku? My sme na tom ešte horšie. Ako krajina žijeme na ekologický dlh od 22. mája. To je o päť dní viac ako rok predtým. Ročne takto spotrebujeme 2,6 planéty. Viete si predstaviť, že by Slovensko malo deficit rozpočtu nad šesťdesiat percent? V médiách by sme pravdepodobne neustále čítali o tom, ako sme na pokraji krachu a treba urýchlene konať. Politici by sa predháňali, kto ponúkne lepšie riešenie.
Ide nám o krk
Namiesto toho počúvame, že ochranu planéty treba brať s rozumom. O tom, ako ľudia protestujúci za záchranu klímy panikária. O zmanipulovaných deťoch. Spochybňovanie vedy.
Pritom nám ide o krk. Nielen ničením lesov, tonami odpadu na skládkach, či v prírode a pokračujúcim spaľovaním dotovaného uhlia. Ale aj závislosťou hospodárstva od automobilového priemyslu, ktorý čakajú radikálne zmeny. Veľkou spotrebou energie na každé vyprodukované euro. Betónovaním krajiny. Znečisteným vzduchom, ktorý na Slovensku každý rok zabije štyritisíc ľudí.
Nemôžeme sa ďalej tváriť, že problémy životného prostredia sú podružné. Tento, dovolím si povedať starý, prístup nás bude stáť krk, pokiaľ ho rýchlo nezmeníme. Spravodlivý a zelený reštart je súčasne aj príležitosťou ako spraviť zo Slovenska krajinu pripravenú na budúcnosť.
Zákon o klíme
Jedným z prvých krokov by malo byť prijatie zákona o stave klimatickej núdze. Nie prázdne vyhlásenie, ale konkrétny krok. Keď hovoríme o ochrane klímy, treba aj konať.
Všetky zákony, ako aj použitie verejných peňazí musia byť prísne posudzované z pohľadu ich vplyvu na emisie skleníkových plynov a adaptáciu na klimatickú zmenu. Pri posudzovaní projektov na životné prostredie nesmieme pripustiť také, ktoré povedú k celkovému zvýšeniu emisií. Verejné financie musia smerovať tam, kde to potrebujeme. Aby sme prežili.
Napríklad do rozvoja udržateľných zdrojov energie a zvyšovania energetickej efektívnosti. Získame tak nielen nové pracovné miesta a čistú energiu, ale aj nižšie účty, pretože znížime jej spotrebu. Nehovoriac o menšej závislosti na dovoze surovín z rizikových krajín ako Rusko.
Naša planéta je len jedna. Prestaňme sa teda správať, akoby sme mali náhradnú.
