Že sa progresívci pred pár dňami nechali vyprovokovať na tlačovú konferenciu, na ktorej vyhlásili, že sa nedajú vyprovokovať, môžeme pripísať horúcemu letu. Možno si len potrebovali preopakovať, že noví sú noví a starí sú starí, aby sa nezabudlo.
Je to tiež dôkaz, že človek môže prísť s úmyslom robiť veci celkom inak, hovoriť novým jazykom a venovať sa výlučne odborným témam, no v istej chvíli musí uznať, že pravidlá hry sám nevymyslel a ani nemá dosť sily donútiť všetkých ostatných, aby hrali podľa jeho predstáv.
Napokon, heslá o tom, ako budeme robiť politiku tak nejako nepoliticky, tu už boli. S vlnou protikorupčných aktivistov, s kandidujúcim Andrejom Kiskom, ale aj s Borisom Kollárom.
Múdrejší hovoria, že antipolitiku vymysleli stredoeurópski disidenti. Keďže komunisti nestrpeli opozíciu ani konkurenciu, politizujúcim intelektuálom nezostalo iné ako prispôsobiť sa vylúčeniu z hry.
Urobili to štýlom kozy, ktorá nedosiahne na strapec hrozna, a tak sa uspokojí vyhlásením, že je aj tak istotne kyslé.
Začali sa teda o politike baviť tak, že to ako politická prevádzka nevyzeralo – v kategóriách morálky a pravdy.
