Autor je šéfredaktor Českého rozhlasu Plus
Len ťažko sa Slovensku mohlo v uplynulých tridsiatich rokoch dariť lepšie, než sa mu to v skutočnosti darilo.
Zaznamenalo obdivuhodný úspech. Akokoľvek znie toto hodnotenie veľmi optimisticky, sú naň presvedčivé argumenty.
Nie každému sa dnes žije na Slovensku dobre, štát sa stále chová k svojim občanom nepriateľsky, zdravotníctvo aj školstvo by mali mať oveľa lepšiu úroveň.
Vinou mečiarovského a ficovského režimu zomreli Róbert Remiáš, Ján Kuciak, Martina Kušnírová a ďalší nevinní ľudia, čo je nezahojiteľná rana na tridsiatich rokoch novodobej histórie.
A predsa to boli tri najúspešnejšie dekády moderných slovenských dejín.

Mnoho problémov, málo času
Pri hodnotení takej prevratnej a relatívne dlhej éry sa treba pozrieť, čo jej predchádzalo, čo so Slovenskom porobili svetové vojny, ako naň pôsobilo Československo, ako sa na ňom podpísala sovietska nadvláda. A tiež, ako sa v podobných geopolitických podmienkach zachovali susedia.
Český historik Jan Křen v monumentálnej štúdii Dve storočia strednej Európy okrem iného pripomína, čo predchádzalo roku 1989:
„Keď sa pozeráme na veľké historické rozmery, nie je celková bilancia strednej Európy druhej polovice 20. storočia rozhodne príliš svetlá. V 'krátkom' 20. storočí patril stred kontinentu k tým častiam, ktoré prežili najdlhší rad revolučných premien, zvratov a tragédií... niekoľkokrát sa tu od základov zmenili celé spoločenské štruktúry a niekoľkokrát dramatická história prekreslila aj tunajšie štátne mapy. Miliónové migrácie a záťaže zaostávania a konfliktov značne opotrebúvali tvorivú energiu tunajších spoločností. Straty sú to vo svojom súhrne nenávratné a ich dôsledky budú viditeľné ešte celé desaťročia,“ napísal Křen v knihe z roku 2005.
A britský historik Lonnie R. Johnson, veľký znalec strednej Európy, opisuje situáciu Československa a ďalších v roku 1989 ako nesčíselné množstvo „nepredpokladateľných problémov, ku ktorým sa musí pristupovať naraz.
Vývoj nezávislých národných štátov, kapitalistickej trhovej ekonomiky a demokracie bol v západnej Európe v podstate postupným procesom, ktorý prebiehal dve storočia. Vo východnej a v strednej Európe však ľudia očakávali, že všetky tieto tri procesy prebehnú súbežne v pomerne krátkom čase.“
HDP a bôčik
Tridsať rokov od revolúcie má Slovensko vlastný suverénny štát, je členom najmocnejšej vojenskej organizácie na svete - NATO, ktorá garantuje jeho bezpečnosť.