Autor je fyzik
V osemnástom storočí naši predkovia vymysleli parný stroj a termodynamiku, ktorá umožnila jeho zdokonaľovanie.
Stroje spočiatku kŕmili drevom. Potom prišli na to, že tie stroje môžu kŕmiť uhlím. Tým vypustili zo zeme džina, ktorý bol v tom uhlí zakliaty. Džin tie stroje poháňal a slúžil ľuďom.
Džin však nielen hrial, pôsobil aj na psychiku ľudí. Pôsobil tak priaznivo, že chceli od neho ďalšiu pomoc. A tak kopali a vŕtali hlbšie. A vyvŕtali ropu, potom zemný plyn a urán. Džin sa rozrastal a svojou užitočnosťou opantal ľudí.
Keď taký džin dostatočne narastie, vie sa prikrmovať sám. Má na to nástroj, pomocou ktorého dokáže "darcu života", Slnko, premeniť na ničiteľa života.
Tým nástrojom je skleníkový efekt.
Džin si už vystačí sám
Slnko nám dodáva energiu, ktorú vedia rastliny premeniť na zvieraciu a tým i našu potravu. To, čo z tej energie nevyužijú, ohrieva Zem.
Kedysi po dennom ohreve počas nocí stihla Zem "vychladnúť". Pálením uhlia alebo ropy však zamorujeme atmosféru. Okrem iného kysličníkom uhličitým, "popolom", ktorý zostane po spálení zlúčenín uhlíka. Ten slúži ako perina.
“Ťažko zazlievať predkom, že džina zo zeme vypustili. Nevedeli, neuvedomili si, že má deštrukčné účinky.
„
Zvýšenie teploty povrchu Zeme sa prejaví aj tým, že časť večne zamrznutej pôdy sa rozmrazí a uniká z nej metán. Je to vážna hrozba, lebo metán je ďalší plyn, ktorý spôsobuje skleníkový efekt.
Džin už je dosť veľký, narástol tak, že sa s použitím skleníkového efektu vie ohrievať bez ďalšieho spaľovania fosílnych palív.
A svet ohrievame aj vtedy, keď sa vozíme elektromobilmi. Pretože výrobu elektrickej energie máme takmer výlučne založenú na pare, ktorá poháňa zdokonalené parné stroje (turbíny). Aj vtedy, keď je elektrina z atómovej elektrárne. Lebo atómová energia sa v nich používa na tvorbu pary, tak ako uhlie v uhoľných elektrárňach.
