V osemdesiatych rokoch prišli behaviorálni vedci a kriminológovia s prelomovým konceptom, takzvanou teóriou rozbitého okna. Podľa tejto teórie na páchanie zločinnosti vo veľkej miere vplýva aj okolie, v ktorom sa nachádzame – keď už je niekde rozbité okno, na zemi odpadky a všade smrad, sme akosi náchylnejší k tomu aj prispieť.

Najväčší ohlas táto teória získala v deväťdesiatych rokoch, keď sa jej za starostovania Rudyho Giulianiho ujala newyorská polícia a zločinnosť naozaj dramaticky klesla.
Keďže si situáciu nechceme komplikovať faktom, že onen pokles zločinnosti možno vysvetliť aj inak, vezmeme si z toho dôležitú múdrosť: "Keď je hnusne okolo teba, skôr či neskôr bude hnusne aj v tebe."
Peter Tóth dosvedčí. Nevieme síce, ako prežil detstvo, či zdravil susedov, no dlhodobé styky s grobianmi najhrubšieho rangu na ňom zanechali zničujúci podpis.
Z pamfletu, ktorým sa snaží zbaviť viny za služby, ktoré za hotovostnú odplatu poskytoval Marianovi Kočnerovi, je zrejmé, že stratil nielen schopnosť uvažovať v morálnych kategóriách dobra a zla, prišiel o akúkoľvek schopnosť kritickej sebareflexie a akýkoľvek vkus.