Autor je právnik
Zrejme s cieľom narušiť už i tak chatrnú fyzickú a mentálnu konštrukciu povestného kaviarenského intelektuála sa v poslednom čase (politickí) komentátori predháňajú, kto príde s absurdnejším návrhom, manuálom či návodom, ako spojiť oheň a ľad – teda ako prekonať ideologické rozdiely medzi liberálnym a konzervatívnym vnímaním sveta.
Prečo? Lebo Fico (a Kuciak a Kušnírová).
Opomeniem, do akej miery sú tieto návrhy založené na realistickom vnímaní sveta. Sústredím sa na to, akým spôsobom deformujú verejnú diskusiu.
Ako príklad si zoberiem nedávny príspevok Samuela Marca s názvom Načo by boli vláde výsledky, keď má interrupcie s podtitulom Kto sa pridá, len poslúži Smeru a SNS. Ide totiž o pekný príklad, na ktorom sa dá veľa ilustrovať.
Ako už je dobrým zvykom, najprv disclaimer (ktorý, nie som naivný, bude zrejme ignorovaný):
1. Nie som, nebol som a s extrémne vysokou pravdepodobnosťou nikdy nebudem voličom (či nebodaj členom) Smeru, o to menej SNS.
2. Vnímam veľmi veľa problémov, ktoré ma Slovensko práve v dôsledku vlády Smeru, či už pre jeho konanie, alebo nekonanie.
A teraz skúsim uviesť dva "nešváry", ktoré v slovenskej diskusii (najmä v posledných dňoch) vnímam opakovane, ktoré ju deformujú a sú v rozpore so základným poslaním médií, ktorým je, podľa mňa, hodnotová a vedomostná kultivácia čitateľa.
Načo by boli vláde výsledky, keď má interrupcie? (píše Samo Marec) Čítajte Všetko napriek vláde
Samuel Marec sa hneď v úvode púšťa do sumarizácie pôsobenia tretej Ficovej vlády, keď píše: "Ovocie tretej Ficovej vlády je kombináciou zlého so škodlivým, občas oboje. Táto vláda nedokázala nič, čo by stálo za reč, zároveň však dokázala mnoho vecí, ktoré za reč stoja – napríklad menila ústavu s fašistami.“
Vzala táto analýza do úvahy napríklad register partnerov verejného sektora, inštitucionálne zabezpečenie pôsobenia sociálnych podnikov, zmeny v Policajnom zbore a začiatok vyšetrovania viacerých citlivých káuz, podporu inovatívneho podnikania prostredníctvom Slovenského investičného holdingu alebo čo i len tie sprofanované a zúfalo podanalyzované opatrenia sociálnych balíčkov typu obedy zadarmo, vlaky zadarmo, zvýšenie minimálnej mzdy, materskej, zmeny vo whistleblowingu, zníženie odvodov SZČO alebo dosahy pomerne komplikovanej a vleklej transakcie smerom k e-governmentu (nad rámec "predražené tendre")?
Či to všetko sa stalo "napriek" tejto vláde?
Aby sme si rozumeli, nie som fanúšikom všetkých týchto opatrení, ale naozaj sa uspokojíme s tým, že "nestoja za reč"? Prečo? Lebo to niekto napísal? A nemáme náhodou plné ústa kritického myslenia?
Nepatrí ku kritickému mysleniu aj vyvážené rozmýšľanie o prínosoch/nákladoch verejných politík bez toho, aby sme dali akejkoľvek vláde bianko šek na vytváranie systému "našich ľudí" a tichému či aktívnemu tolerovaniu kolúznych justičných skupiniek?
Nedajme sa rozhádať, občania
Kultúrno-etické otázky sú pascou na rozhádanie sa opozície, preto na ne budeme reagovať v nekončiacej sa sérii komentárov úplne kontraproduktívnym spôsobom.
Tak sa nám tu zaviedlo, že Smer a SNS používa taktiku kultúrno-etických otázok na rozhádanie opozície, aby nebola schopná postaviť alternatívu, alebo ešte inak – na rozhádanie nás voličov.
Je možné, že Smer a SNS to naozaj robia z tohto dôvodu (hoci zvážiť by sme mohli aj alternatívu, že aj ony môžu dúfať, že nejaká verejná politika im prinesie hlasy v politickej súťaži).
