Bez účelovej slepoty Smeru by Marian Kočner zrejme ostal nevkusným artefaktom deväťdesiatych rokov. Zaseknutý niekde na polceste medzi biznismenom a podvodníkom.
Kočner nebol len taký miestny mafián. Jeho ambícia siahala ďalej, než vládnuť ako dravec označkovanému teritóriu, vypaľovať a vydierať, a prípadne naraziť na väčšiu šelmu a skončiť v rieke s betónom na nohe.
Lustrácie, zásahy do vyšetrovania; Kočnerove správy ukázali Bödörov vplyv Čítajte On potreboval väčšiu rodinu. Neobtieral sa o mocných len preto, aby mal fotky do albumu vplyvu.
Pochopil, že ak vládnu tí, čo chránia svojich ľudí, a to aj za hranou zákona, tak musí byť súčasťou ich politickej rodiny. Musí byť pre nich buď užitočný, alebo ich musí vedieť vydierať.
Kočner pochopil, že veľa práce treba vykonať metódami, za ktoré by sa niektorí politici alebo oligarchovia verejne hanbili. Toto bol priestor na jeho podnikanie: zakladanie papierových strán na oslabenie konkurenta, obhadzovanie vývratkami politického oponenta, službičky a informácie, ktoré sa nedali legálne získať. On bol ich Kočner pre všetko.
Mal od nich zlatý kľúčik ku kanceláriám policajtov a prokurátorov. Aj ich telefónne čísla. Podľa policajných záznamov mu telefón aj dvíhali a nehovorili s ním o tom, ako rastú deti.
Potom sa odtrhol z reťaze a už aj pre nich bol nebezpečný. Prerástol ich. Dokonale využil systém vládnutia, ktorý stvorili. Parazit sa stal súčasťou hostiteľa.
Pre to všetko je nesmierne dôležité, aby sa tieto väzby dôkladne vyšetrili, aby ľudia ktorí mu posúvali informácie, platili ho, využívali jeho služby, nemohli stvoriť ďalšieho Mariana pre všetko, ak tento raz bude odsúdený.
