S takmer čistým svedomím sa môžeme tentoraz povzniesť nad pofidérnu zákonnosť únikov zo zmenkového spisu.
Slintoš, Milan aj Lipstein. Čo ukazujú Kočnerove správy Čítajte Zverejnené hovory Kočnera so (štátnymi) aktérmi rôznych dejov totiž majú potenciál – podobne ako samotné vraždy z Mače – byť ďalšou povestnou čiernou labuťou, ktorá môže výrazne meniť slovenskú budúcnosť.
A to je verejný záujem rovnocenný aj došetreniu vrážd Jána a Martiny. Napokon, ani nevidno, ako by s týmto mohli byť úniky v nejakej kolízii.
Pripomenúť (s pocitom zadosťučinenia) sa musí, že o zahnívaní a rozklade inštitúcií štátu sa na tomto mieste písalo už pred viac ako desiatimi rokmi. Svedectvo „Hovorov K“ však ide ďaleko za autorskú licenciu.
Je to (zatiaľ) najautentickejšia správa o tragických koncoch, do ktorých priviedli krajinu vlády Fico I, II, III a IV (Pellegrini).
Listina známostí, na ktoré sa Marian Kočner mohol obrátiť so svojimi túžbami, predstavuje nepriamy dôkaz veľkej sily, že polícia, prokuratúra a súdy boli ak nie plne ovládané (to je prehnané), tak dlhodobo a výrazne manipulované vonkajšími faktormi.
