Nový premiér Johnson mení britskú realitu, ktorá sa nemôže nepreniesť aj do EÚ. Zatiaľ čo pred jeho nástupom sa konzervatívci strácali v prieskumoch medzi labouristami, Brexit party a liberálmi, s Johnsonom už atakujú nadpolovičnú väčšinu.

Okrem rečníckych bravúr (na rozdiel od Mayovej), ktoré sa mu nedajú uprieť, zvrat predovšetkým vysvetľuje to, že sľubom „dodávky“ odchodu z EÚ za každú cenu, čiže aj bez dohody, odkláňa späť k „toryovcom“ hlasy fundamentálnych brexitistov od Faragea.
Pomáha si, iste, aj „sľubotechnou“ za desiatky miliárd libier: zníženie daní, nové dotácie pre Škótsko, Severné Írsko a Wales, modernizácia nemocníc, pomoc seniorom (napr. zrušenie televízneho poplatku) atď. sú síce v obrovskom rozpore s konzervatívnou rozpočtovou zodpovednosťou (ani slovo, odkiaľ na to vezme), ale zatiaľ fungujú ako vankúš-stabilizátor mierniaci sociálno-ekonomické nárazy tvrdého brexitu.