Autorke je psychologička a spisovateľka
Včera som v Prahe navštívila výstavu robotov. Medzinárodnú a interaktívnu. Uvidíte na nej 72 kúskov. Je tu trebárs robotická ryba, ktorá bezradne naráža do skiel akvária. Je tu aj pes robot, ktorý poslúcha príkazy v angličtine a japončine.
Je tu robot, ktorý kreslí, a robot, s ktorým sa, aspoň údajne, dá porozprávať.
Niekoľkokrát som počula takýto rozhovor: Robot: "Zaujímajú vás otváracie hodiny našich obchodov?" Návštevník: "Áno!" Robot: "ANO je české politické hnutie, ktoré v roku…" Rozveselený návštevník odchádza.
Priznávam, že výstava ponúkala aj zaujímavejšie zážitky, napríklad simulovaný let do vesmíru vo virtuálnej realite. No tie som si nevychutnala, keďže v nevirtuálnej realite som dohliadala na syna, v ktorom roboty vyvolávali zmes nadšenia a strachu.
Kým som sa motala medzi exponátmi, vybavila sa mi spomienka z detstva. Spomienka, ktorá sa mi v poslednom čase vybavuje čoraz častejšie.
