SME
Nedeľa, 5. február, 2023 | Meniny má Agáta

New York je stále dúhový

Od Stonewallskej vzbury uplynulo päťdesiat rokov.

Z tohtoročného dúhového pochodu v New Yorku. (Zdroj: SITA/AP)

Autorka študovala žurnalistiku, žije v New Yorku.

V júni sa New York obliekol do dúhových vlajok ešte viac ako po iné roky. Päťdesiate výročie Stonewallskej vzbury sa oslavovalo výstavami, koncertmi a rôznymi podujatiami. Vlajky bolo vidieť vo výkladoch, na fasádach domov, pred obchodmi, na balkónoch, na mrakodrapoch a dokonca aj na budove Fedu.

Keď Trumpovo ministerstvo zahraničných vecí zakázalo americkým veľvyslanectvám vyvesiť dúhové vlajky na svoje budovy, v prezidentovom rodnom meste sa nedal spraviť krok bez toho, aby dúha nebila do očí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V poslednú júnovú nedeľu mesto privítalo milióny návštevníkov na dvoch sprievodoch a mnohých podujatiach. Ako spoluorganizátorke prvých pochodov hrdosti v Budapešti sa mi zdalo výborné, že sa tohoročné oslavy dejín LGBTQ rozdelili na dve veľké časti.

Jednu mainstreamovú, na ktorú prišli podľa médií štyri milióny účastníkov, a menšiu v Central Parku, kde si účastníci, ktorým sponzorovanie korporáciami nesedí, pripomenuli, že v oblasti LGBTQ práv ešte nie je všetko ružové.

Hnutie, ktoré si môže dovoliť vlastnú kontrakultúru, je na dobrej ceste.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Medzi svojimi, doma

Prvý Pink Piknik, na ktorom som sa zúčastnila asi v roku 1995, bol na lesnej čistinke neďaleko Budapešti. Raz za rok sme sa tam schovávali tak, ako sme sa vo všedné dni schovávali za dverami gej klubov a reštaurácií.

Neskôr sme v centre zorganizovali filmový festival LGBT filmov a prechádzku mestom s transparentmi a dúhovými vlajkami. Písal sa rok 1997 a bolo nás asi tristo.

Prvého decembra sme so sviečkami pochodovali proti AIDS. Odvtedy sa tieto podujatia konali každý rok. Prvý raz napadli náckovia budapeštiansky dúhový pochod v roku 2007, keď som tam už nebývala. Zdalo sa mi to vtedy nepochopiteľné.

Keď som v roku 1999 úplnou náhodou zažila prvý pochod v newyorskom Brooklyne, prekvapilo ma, ako slobodne sa okolo mňa ľudia správali. Prekvapila ma tiež prítomnosť mnohých heterosexuálnych ľudí vrátane párov.

Vtedy som ešte nevedela, že sa sem o pár rokov presťahujem a že sa slobodne budem cítiť aj ja. Po čase som na pochody prestala chodiť, spohodlnela som, hoci ma vždy potešilo, že sa koná a že sem ľudia prídu z rôznych kútov USA, aby sa aspoň raz do roka jeden víkend cítili niekde medzi svojimi, slobodne, doma.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Budúcnosť bude lepšia

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Nataša Holinová

Vedeckým organizáciám inklúzia nič nehovorí.


3 h

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


3 h
Mariana Čengel-Solčanská. (Zdroj: ARCHÍV MČS)

Hromničné sviece treba vždy mať, aby sa zapálili pri mŕtvom.


6 h
Peter Tkačenko

Vzájomnými výčitkami OĽaNO a SaS iba vyženú voličov inam.


6 h
SkryťZatvoriť reklamu