Autorka študovala žurnalistiku, žije v New Yorku.
V júni sa New York obliekol do dúhových vlajok ešte viac ako po iné roky. Päťdesiate výročie Stonewallskej vzbury sa oslavovalo výstavami, koncertmi a rôznymi podujatiami. Vlajky bolo vidieť vo výkladoch, na fasádach domov, pred obchodmi, na balkónoch, na mrakodrapoch a dokonca aj na budove Fedu.
Keď Trumpovo ministerstvo zahraničných vecí zakázalo americkým veľvyslanectvám vyvesiť dúhové vlajky na svoje budovy, v prezidentovom rodnom meste sa nedal spraviť krok bez toho, aby dúha nebila do očí.
V poslednú júnovú nedeľu mesto privítalo milióny návštevníkov na dvoch sprievodoch a mnohých podujatiach. Ako spoluorganizátorke prvých pochodov hrdosti v Budapešti sa mi zdalo výborné, že sa tohoročné oslavy dejín LGBTQ rozdelili na dve veľké časti.
Jednu mainstreamovú, na ktorú prišli podľa médií štyri milióny účastníkov, a menšiu v Central Parku, kde si účastníci, ktorým sponzorovanie korporáciami nesedí, pripomenuli, že v oblasti LGBTQ práv ešte nie je všetko ružové.
Hnutie, ktoré si môže dovoliť vlastnú kontrakultúru, je na dobrej ceste.
Medzi svojimi, doma
Prvý Pink Piknik, na ktorom som sa zúčastnila asi v roku 1995, bol na lesnej čistinke neďaleko Budapešti. Raz za rok sme sa tam schovávali tak, ako sme sa vo všedné dni schovávali za dverami gej klubov a reštaurácií.
Neskôr sme v centre zorganizovali filmový festival LGBT filmov a prechádzku mestom s transparentmi a dúhovými vlajkami. Písal sa rok 1997 a bolo nás asi tristo.
Prvého decembra sme so sviečkami pochodovali proti AIDS. Odvtedy sa tieto podujatia konali každý rok. Prvý raz napadli náckovia budapeštiansky dúhový pochod v roku 2007, keď som tam už nebývala. Zdalo sa mi to vtedy nepochopiteľné.
Keď som v roku 1999 úplnou náhodou zažila prvý pochod v newyorskom Brooklyne, prekvapilo ma, ako slobodne sa okolo mňa ľudia správali. Prekvapila ma tiež prítomnosť mnohých heterosexuálnych ľudí vrátane párov.
Vtedy som ešte nevedela, že sa sem o pár rokov presťahujem a že sa slobodne budem cítiť aj ja. Po čase som na pochody prestala chodiť, spohodlnela som, hoci ma vždy potešilo, že sa koná a že sem ľudia prídu z rôznych kútov USA, aby sa aspoň raz do roka jeden víkend cítili niekde medzi svojimi, slobodne, doma.
