Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV a je poradcom premiéra Petra Pellegriniho
Po jedenástich rokoch dovolila Čínska ľudová banka (čo je oficiálny názov čínskej centrálnej banky), aby kurz národnej meny voči doláru vystúpil nad magickú hranicu sedem jüanov za dolár.
A vo svete sa rozpútala hystéria. Hlavné akciové trhy sa okamžite oslabili o dve až tri percentá.
Čo sa vlastne stalo, prečo sa to stalo a čo z toho vyplýva pre svet a pre Slovensko?
Kurz národnej meny voči doláru, euru a iným svetovým menám do veľkej miery určuje predajnosť tovarov v zahraničí.
Ak napríklad v roku 2014 bolo treba v USA zaplatiť za jeden dolár šesť jüanov a teraz už sedem, znamená to, že jüan je dnes o sedemnásť percent lacnejší ako pred piatimi rokmi.
Americkí spotrebitelia si teda môžu kúpiť ten istý tovar so slušnou zľavou. Je pravdepodobné, že mnohí z nich uprednostnia čínsky televízor pred americkým. Naopak, čínskym spotrebiteľom zdražejú dovezené nemecké autá i americká sója. Radšej zvážia nákup domácich produktov.
A to sa smie?
Presne to je cieľom devalvácie jüanu – podporiť domácu výrobu a potlačiť konkurentov.
“Výhodou Číny sú štyri tisícročia dejín a strategické myslenie zamerané na dosahovanie dlhodobých cieľov.
„
Môže Čína len tak kývať s kurzom národnej meny? A je to férové voči jej obchodným partnerom?
Dolár je najväčšia svetová mena. Ak chce Čína manipulovať s kurzom dolára, musí mať obrovské zásoby dolárov.
A to má, pretože dlhé roky mala vysoké prebytky v zahraničnom obchode s USA. Američania svoju negatívnu bilanciu vyrovnávali pokladničnými poukážkami. V júni devízové rezervy Číny dosiahli 3 119 miliárd dolárov.
