Autorka je redaktorkou českého Denníka N
Chýbalo len pár týždňov a muž, ktorý dokázal svojím rozprávaním zdvihnúť žalúdok aj cynikom, mohol stále žiť. Od poslednej popravy v Rusku práve uplynulo 23 rokov.
Bolo 2. augusta 1996. V istom zmysle to bol pre obyvateľov moskovskej väznice Butyrka slávnostný deň. Vtedy tu totiž naposledy zastrelili človeka. Bol ním Sergej Golovkin.
Ruský Hannibal Lecter
Hovorilo sa mu Čikatilov učeň. V mnohom svojho učiteľa prekonal. Zapísal sa do histórie svetovej kriminalistiky osobitou krutosťou a pokojne by mohol byť predlohou ďalšej časti o Hannibalovi Lecterovi. Obaja zaobchádzali so svojimi „jahniatkami“ podobne.
Devätnásteho apríla 1986 sa chlapec, hovorme mu Dmitrij, vybral do lesa. Rusi veria na liečivé účinky brezovej šťavy. Narezávajú čierno-biele kmene stromov, vŕtajú do nich otvory a nútia ich roniť potoky sĺz do plastových fliaš.
Dmitrij bol na návšteve u deda a babičky. Mal pätnásť a vrchol puberty mal pomaly za sebou. Babičku mal veľmi rád. Keď mu povedala, že by sa hodilo natočiť brezovej šťavy, nereptal a šiel.
Prvá obeť
Dedinka obklopená brezovými hájmi sa nachádza v Dmitrovskom okrese Moskovskej oblasti.
Dimitrij obchádzal stromy, z ktorých chytal šťavu, a bol taký zaujatý prácou, že si nevšimol neďaleko stojaceho muža. Zastal a zadíval sa na stromy. V tom ho zozadu niekto jemne chytil za rameno. „Nemáš, prosím, zápalky,“ povedal pokorne muž.
Dima si siahol do vreciek. Zrazu zacítil niečo ostré medzi piatym a šiestym rebrom.
