Počas prezidentskej kampane Štefan Harabin tvrdil, že do Veľkého Krtíša sa chystá 200-tisíc migrantov. A ak sa niekto opýtal, kde sa teda zdržali, odvetil, že na to upozornil, a preto neprišli.

Kandidujúc na post šéfa Najvyššieho súdu hovorí, že sudcovia boli obsadzovaní na objednávku politických mafiánov. Keď ho požiadali o spresnenie, povedal, že pátrať majú novinári.
Videli sme aj na výsledku prezidentských volieb, že sa nájde nezanedbateľná masa ľudí, ktorej sa neposlušný slovník Štefana Harabina páči.
Šikovne totiž spája rozšírenú paniku z ohrozenia identity - preto tí migranti a LGBT - s možnosťou ostro kritizovať fungovanie štátu. Čo v pokuciakovskej ére získava nebývalú legitimitu (a každý deň priam za voz dôkazov).
Štefan Harabin úspešne vytvára dojem, že pribehol na pomoc, aby pri rekonštrukcii štátu nebodaj neasistovali len kiskovci a progresívci.
Čo isté názorové spektrum výraznejšie napravo od stredu pociťuje ako zneistenie, že ich názory nebudú zaznievať a nepresadia sa pri formovaní nových pomerov po Ficovi.