Autor je učiteľ a spisovateľ
Trpím dlhodobým pocitom, že opozícii sa venuje nadmerná pozornosť.
Neviem o tom, že by jej politici sedeli na nejakom významnom poste a niečo riadili. Plnú zodpovednosť za chod štátu a jeho inštitúcií nesie koalícia, takže o čom sa vlastne bavíme, keď hovoríme o Matovičovi či Sulíkovi, prípadne o Hlinovi, alebo najnovšie o Trubanovi?
Neskáčeme náhodou na návnadu škodnej v pozadí? Neodvraciame pohľad od podstaty preto, že je neznesiteľná? Nenachádzame v pohoršovaní sa nad Matovičovými spôsobmi či Sulíkovým chladným pragmatizmom útočisko pred tým, že skutočnosť je horšia, než sme ochotní pripustiť?
Nie je to naše miesto oddychu, svätyňa, do ktorej sa chodíme utvrdiť, akí sme objektívni a ako stále dokážeme rozdávať na obe strany, keď na to príde?
Pretože akokoľvek sa Truban zamotal do vysvetľovania roky starého mudrovania o drogách, stále platí, že by bol asi tak miliónkrát lepším premiérom, ako bol kedy Fico.
A to isté sa týka aj ostatných z opozície, ktorým tak radi nakladáme.
