Ak obídeme banalitu výroku, tak k predsavzatiu prezidentky, že pri poverení zostaviť vládu bude pre ňu rozhodujúca väčšina v parlamente, nie je augustový Focus vôbec ohľaduplný. Najčerstvejšie preferencie totiž nedávajú väčšinu ani jednej, ani onej strane, a – s malým zveličením – z Borisa Kollára robia najmocnejšieho muža v štáte.

Ten sa, iste, nedávno zaprisahal, že so Smerom nikdy (čím akosi diskrétne plní prvú podmienku SaS, Kisku, KDH, OĽaNO aj PS/Spolu), avšak z rečí Kollára fakt nerobme vedu.
Zvlášť v situácii, keď jeho 11 kresiel za 6,3 percenta hlasov by mohlo byť prípadovou štúdiou toho, čomu sa zvykne hovoriť jazýček na váhach.
Zároveň, ak si pred duševné zraky dosadíme volebný výsledok s dnešnými preferenciami, tak výrazne narastie aj vplyv Kotlebu. Viac než dvanásť percent pre ĽSNS ho posilní veľká túžba Smeru predĺžiť si vládu o jeden ďalší cyklus. Keď to Fico urobil dvakrát so SNS a raz aj s HZDS, prečo by sa už len štítil Kotlebu? Ktorý má aj úradný papier s pečiatkou, že nie je fašistom.