Spoločný výrok páru Beblavý/Truban, že výmena lídra nie je po drogovej afére predsedu PS „témou dňa“, je nešťastným signálom (aj) k liberálnej(šej) verejnosti.
A bol by dokonca ešte i vtedy, keby sám Truban neurobil z diferenciácie „starých“ a „nových“ politikov základnú myšlienku svojej politickej kariéry.

Darmo je istotou, že voliči tej čeľade, ktorá si vyberá PS – Spolu, drogové minulosti svojich zástupcov v parlamente či vláde neriešia.
Prekážať im však celkom môže, že liberálny líder pociťuje potrebu klamať vo veci, nad ktorou sa oni ani nepozastavujú.
Presná šablóna, za akú veľkú lož sa už z funkcií odstupuje a za akú (malú) ešte nie, nie je zapísaná v žiadnom kódexe. Takže akýsi argument, že ako predseda sa nediskvalifikoval, Truban ešte drží. Po minulých pošmyknutiach však musí byť zrejmé, že viac, nedajbože ďalšia lož, už nesmie nasledovať.
Tak či tak silnie pocit, že neklamať a mať schopnosť reflexie seba samého by mal byť jeden z rozdielov, ak už niekto delí politikov na nových a starých.