Autorka je sociologička
Žiadny živý tvor na zemi mentálne nedospieva tak dlho ako človek. Niektorému ľudskému tvorovi sa to podarí neskoro, inému vôbec. Učí sa vývojom, výchovou a skúsenosťami.
Byť približne kompletným človekom vyžaduje veľa úmornej roboty a času. Komu sa to nepodarí, však o tom nevie, obvykle je spokojný so sebou, ale nie so svetom. Svet a okolie, poznanie aj emócie totiž rezonujú len s tým, čo má v hlave. S tým, čo v hlave nemá, nemôže, pochopiteľne, rezonovať.
Nastáva šum, protirečenia, konflikty. Niekedy má svet toho plné zuby a keď treba, tresne nekompletného po hlave. Ten vtedy lebkou zarezonuje mocnejšie než zvon na konkatedrále. Mimochodom, nie na chráme nejakého pána Kóna. Ten aj dnes vie, že nemá čo vyzváňať. Rezonujúca lebka, ako vieme z komiksov a hororov, nemusí byť strašidelná len na pohľad. Lebka bola vždy logom nebezpečenstva a smrti.
