Ďalšie božie dopustenie valiace sa na Európu pozerá z talianskej vládnej krízy. Dopustenie vcelku paradoxne, veď koniec ultrapopulistickej koalície v Ríme si želá každý eurodemokrat aj eurobyrokrat.

Problém je, že z predčasných volieb, ku ktorým vyzval minister vnútra Salvini a pravdepodobne budú na programe v jeseni, hrozí povstať ešte bláznivejšia garnitúra ako terajšia koalícia Ligy a hnutia Päť hviezd.
Za jeden a pol roka Conteho vlády (premiér nie je členom ani jednej z vládnych strán) sa totiž ešte akosi darilo tlmiť kritické spory s Bruselom, predovšetkým o rozpočet.
Aj pod vplyvom ministrov financií, zahraničia a obrany, ktorí sú viac-menej umiernení, rozumní politici, sa Matteo Salvini i šéf Piatich hviezd di Maio napokon zmierili s úspornejšou „bruselskou“ verziou.
Po predčasných voľbách však môže byť všetko inak. Salviniho Liga atakuje famóznych štyridsať percent, pričom na parlamentnú účasť vyzerajú aj spojenci Talianski bratia. (Ktorých predsedníčka Giorgia Meloniová pozýva do strany potomkov Mussoliniho.)