Autorka je riaditeľka Ligy za ľudské práva
Až osem percent všetkých obyvateľov hlavného mesta pochádza z cudziny. Tí, ktorí majú trvalý či dlhodobý pobyt, majú aktívne aj pasívne volebné právo v komunálnych voľbách, čo ich robí plnoprávnymi občanmi každého mesta či obce.
Spoločným obedom dal primátor jasne najavo, že mesto s tu žijúcimi cudzincami a cudzinkami ráta a myslí na ich potreby.
Cudzinky a cudzinci v našich mestách nie sú len pracovná sila. Svoje životy tak ako my žijú v uliciach a štvrtiach, týka sa ich kvalita verejných služieb a potrebujú podporu pri začleňovaní sa.
Ak sa niekto spolieha na to, že ľudia z Ukrajiny či Srbska nič nepotrebujú a zázračne sa integrujú sami, treba ho vyviesť z omylu.
Potrebujú predovšetkým na začiatku informácie v jazyku, ktorému rozumejú. Dnes je situácia taká, že takmer žiadne slovenské mesto nemá dôležité informácie zverejnené v nejakom svetovom jazyku.
Prichádzajú s deťmi, ktoré potrebujú zapísať do škôl či škôlok, zaplatiť poplatok za psa alebo navštíviť matriku. Preto musia mestá začať pracovať na tom, aby dôležité informácie - nielen tie pre turistov, boli prístupné aj ľuďom, ktorí na ich území žijú, ale nehovoria po slovensky.
