Ak by sme chceli byť extrémne zhovievaví – svojho druhu extrémisti – povedali by sme, že Danko v triedení strán na extrém a použiteľných nerobí iné ako jeho politickí kolegovia.

Každý stranícky gazda navráva svojim voličom, že jeho strana je zdravý stred oplývajúci rozumom a umiernenosťou, od ktorého napravo aj naľavo sa začínajú krajné polohy spektra.
No nebol by to náš šéf parlamentu, keby aj v tejto obyčajnej veci neurobil svojskú nadprácu.
Keď pôdorys črtajúcej sa koalície PS-Spolu, KDH a Za ľudí nazval „tiež extrémnou pravicou v ponímaní amerických liberálnych hodnôt“.
Nebudeme mu vyčítať taký detail, že mu toto podomácky vyrobené politologické zaradenie neštimuje s realitou. Dôležitejšie je, ako Danko vysvetlil, kto dnes na politickej scéne predstavuje extrém.
A položil pritom na jednu úroveň popieračov holokaustu, rasistov a tých, čo by umožnili adopcie detí homosexuálnymi pármi.