SME
Piatok, 7. august, 2020 | Meniny má ŠtefániaKrížovkyKrížovky
PÍŠE SAMUEL MAREC - FÓRUM

Takto bude vyzerať koniec budúcnosti (píše Samo Marec)

Nevnímame to, lebo sa nás to zatiaľ netýka.

Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je prekladateľ a publicista

O klimatickú zmenu sa zaujímam tak ako všetci, to znamená áno, ale nie príliš. Vždy bola prítomná, ale na Slovensku nikdy nebola témou. Netvárim sa, že rozumiem klimatickej zmene ako takej, ale zaujíma ma, ako bude ľudská spoločnosť vyzerať povedzme o sto rokov.

Hovoril som s environmentalistom Martin Hojsíkom, ekonómom Liborom Meliorisom a so sociológom Michalom Vašečkom. Od prvého som očakával, že mi povie, kde sa nachádzame, od druhého, že mi povie, čo s tým, a od tretieho, že mi povie, ako to bude vyzerať.

Zároveň som dúfal, že mi aspoň jeden z nich vyvráti moju pomerne katastrofickú hypotézu; namiesto toho mi ju potvrdili a pridali svoje myšlienky. Výraznejší vplyv klimatickej zmeny budeme cítiť už my, našich detí sa dôsledky budú dotýkať už omnoho viac.

Súvisiaci článok Zmena klímy: Konflikty vo svete, suchá a jedovaté živočíchy na Slovensku (odomykáme) Čítajte 

Už sa to deje

Problém je v tom, že už tam sme, len si to neuvedomujeme. Zvyšujúca teplota sú len čísla a my máme klimatizáciu; ľadovce sa možno topia, ale nevidíme to; je nám nepríjemne teplo, ale prežijeme. Zatiaľ sa to dá zniesť.

Nevnímame to, lebo sa nás to zatiaľ netýka, ale keď sa to týkať bude, bude už neskoro. Máme to ne/šťastie, že žijeme v tej časti sveta, kde sa pomerne dobre bude dať žiť ešte dosť dlho.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Konflikty o vodu však už prebiehajú: Egypt živí Níl. Živí však aj krajiny, ktoré sa nachádzajú bližšie k jeho prameňu — napríklad Keňu, Etiópiu a Sudán.

Vodu z neho tak potrebuje aj 390 miliónov ľudí, no tej je čoraz menej; a tak tieto krajiny rozmýšľajú, že postavia priehrady. S tým, samozrejme, nie je spokojných sto miliónov obyvateľov Egypta. A teraz čo?

Čoraz častejšie sa hovorí, že izraelsko-palestínsky konflikt je nakoniec konfliktom o vodu — a teda o prežitie — v pomerne nehostinnom regióne. Na kopci nad Hebronom sa napríklad nachádza izraelská osada Kirjat Arba. Palestínčania žijú v nedostatku (vody), no v osade v záhradách nájdete bazény.

Palestínčania sú nespokojní, ale židia sa bránia: vodu ťahajú z hĺbky niekoľkých kilometrov, majú na to technológie, ktoré niečo stáli. Vodu si treba zaslúžiť, prečo by sa o ňu mali deliť?

Prečo by sa mali? Napríklad preto, že nechcú konflikt. Pravdepodobne povedia, že ak konflikt príde, ubránia sa. Je to jeden z príkladov toho, že prístup k vode možno brániť silou. Otázka je, či chceme žiť vo svete, kde si prístup k vode treba vydobyť silou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Potrebujeme riešenie. A budeme ho hľadať.

Súvisiaci článok Aktivistka: Riešenie klimatickej krízy sa začína u politikov Čítajte 

Model Peking 2050

Keďže jednou z otázok je Čína, nazvime to Peking 2050. Vznikne globálna dohoda: vedci odmerajú, aké hodnoty potrebujeme dosiahnuť, aby sa globálne otepľovanie zastavilo, politici sa dohodnú, ako to urobíme, firmy budú súhlasiť.

Nie jednotlivé štáty, ale my všetci sa dohodneme, ako to odteraz bude, a všetci to budeme dodržiavať, lebo ak to nebudeme robiť všetci, potom to nemá zmysel.

Problémy — len tak námatkovo — sú dva. V prvom rade budete musieť obyvateľom Číny a Indie, teda viac ako dvom miliardám ľudí, vysvetliť, že ich túžby a ašpirácie sú síce pekné, ale nesmú príliš zbohatnúť, pretože bohatstvo znamená spotrebu a spotreba znamená znečistenie.

Čiže osobná sloboda áno, ale ako pre koho.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C64FD na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M64FD na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Klimatická zmena

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Klíma
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nehody pod vplyvom aj zápisky z ciest. Kto je šéf špecializovaného súdu?

U Jána Hrubalu v minulosti Mečiar nepochodil, Fico mu pripomína tykanie.

Kandidát na post predsedu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Ján Hrubala počas výberového konania.

Indické lietadlo skĺzlo z dráhy a rozlomilo sa

Zatiaľ nie je jasné, či sú na mieste nehody aj obete.

Záber na miesto nehody
Cynická obluda

Načo nakupovať v nedeľu?

Zákaz nedeľného predaja zatiaľ neprešiel, ale prieskumy hovoria, že väčšine občanov by obchody v nedeľu nechýbali.

Ilustračná fotografia.

Neprehliadnite tiež

Jakub Filo.
Komentár Eduarda Žitňanského

Neúspešná minimálka

Na sumu minimálnej mzdy je v súčasnosti naviazaných 44 ďalších zákonov a legislatívnych noriem.

Eduard Žitňanský
Tatiana Kapitánová
Píše Juraj Buzalka - Fórum

Medzi nami plagiátormi

Nie sme dokonalí, ale sme svoji. Ako nás negatívne časti identity stmeľujú.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) a premiér Igor Matovič (OĽaNO) prichádzajú na tlačovú konferenciu, na ktorej predstavili veľký sociálny balík v Bratislave 15. júla 2020.